Prekladanie textov je jedným zo základných prostriedkov medzikultúrnej komunikácie. Od kvality prekladu závisí kvalita dorozumenia pri udržiavaní jazykovej rôznorodosti. Informácie sú jednou zo surovín dnešnej globálnej ekonomiky, preto aj ich preklady predstavujú dôležitý segment svetového trhu a tak ako aj v iných odvetviach, aj v prekladateľskom sektore ide o kvalitu, rýchlosť dodania aj cenu prekladu. Tieto požiadavky sú vzájomne späté a výsledkom úspešnosti ich zladenia je miera spokojnosti zákazníka. Ak sa v tomto reťazci často protichodných nárokov podcení kvalita prekladu, utrpí škodu jeho príjemca, pričom závažnosť a rozsah škôd závisí od dôležitosti takto spracovaného textu: preklad môže ovplyvniť prakticky akúkoľvek oblasť nášho života, a to aj vtedy, ak preklad vlastne ani ako preklad nevnímame – od kníh, podľa ktorých varíme, cez filmy, ktoré pozeráme, cez názory, ktoré preberáme, dokonca až po naše zásadné postoje ku svetu a životu.
Kvalitu prekladu ovplyvňuje veľké množstvo faktorov: od kvality samotnej predlohy (tú niekedy dokáže dobrý prekladateľ vylepšiť) cez kľúčový prvok – osobnosť prekladateľa, s celou jeho jazykovou, štylistickou a odbornou výbavou, s jeho nástrojmi pre podporu prekladov (počítačové vybavenie, softvér, slovníky, zdrojové a referenčné súbory, kódexy prekladateľa, príručky štýlu…) a v neposlednom rade aj s jeho mierou sebakritickosti a sebareflexie – až po spôsob, akým sa preložená informácia doručí a prezentuje príjemcovi a ako ním bude prijatá.
Po nástupe nástrojov pre počítačom podporovaný preklad (Computer Aided/Assisted Translation, CAT) bolo logickým dôsledkom rozšíriť počítačovú podporu aj na kontrolu kvality prekladu a jej vylepšenie. Nakoľko tieto nástroje pracujú so segmentmi – jazykovými pármi, táto možnosť sa priam ponúkala.
Tieto softvérové nástroje pre kontrolu kvality či zabezpečenie kvality (Quality Control / Quality Assurance, QA/QC) pomáhajú identifikovať niektoré bežné chyby v prekladaných textoch na základe formálnych atribútov. Pracujú výhradne s bilingválnymi súbormi, vytvorenými v profesionálnom prekladateľskom softvéri (CAT). QA softvér potom takýto súbor analyzuje segment po segmente a podozrivé segmenty zaznamenáva do špeciálneho súboru (QA Report). Používateľ (prekladateľ, korektor, klient…) tento súbor skontroluje a rozhodne, či v konkrétnom prípade ide o chybu alebo nie.
QA softvér dokáže v preklade odhaliť napríklad nasledujúce chyby:
– chyby v punktuácii na konci segmentov, rozdiely vo veľkých/malých písmenách, formátovanie a v prípade prekladov webových stránok nedodržanie kompatibility tagov a dĺžky textov v segmentoch
– chyby v cieľovom texte: dvojité medzery či bodky, nadbytočné koncové medzery a pod.
– chyby pri lokalizácii a formátovaní veličín a jednotiek – nesprávne preložené názvy jednotiek, medzery či desatinné miesta
– nesúlad skratiek v zdrojovom a cieľovom texte
– nesúlad prekladu rovnakého zdrojového textu s cieľovými prekladmi
– viditeľný nesúlad dĺžky cieľového textu prekladu v porovnaní s predlohou
– nepreložené alebo prázdne segmenty v preklade
– nesúlad preloženého termínu so záväzným prekladom v terminologickom slovníku alebo v glosári, prípadne nekonzistencia pri preklade výrazu v rámci textu
– nesúlad v párovaní zátvoriek a úvodzoviek v preklade
– nesúlad vo formátovaní textu (odstavce, tabulátory…)
– preklepy, ktoré neboli zachytené pri prvej korektúre textu
Ide však stále len o mechanickú kontrolu, ktorá dokáže odhaliť len chyby na úrovni predpisov nastavených systémom a jeho používateľom. Úlohou prekladateľa stále ostáva odhaľovať vlastné chyby, spôsobené možnou stratou vlastnej pozornosti či skĺznutím do rutiny. Spoločnou úlohou samotného prekladateľa aj korektora tak ostáva opakovaná kontrola prekladu, pričom finálnym cieľom je spokojnosť zákazníka a snaha vyhnúť sa prípadným jeho otázkam či reklamácii prekladu.
Väčšina CAT nástrojov má v sebe funkciu QA už zabudovanú. Existujú však aj samostatné softvérové produkty pre QA, ktorých výstupy bývajú
prekladateľskými agentúrami občas požadované, aj so zaslaním okomentovaného QA reportu ako dokladu o tom, že preklad prešiel touto fázou kontroly. Agentúry niekedy ponúkajú plné spoplatnené verzie týchto produktov na svojich firemných portáloch. Medzi tieto nástroje patria napr.:
– Verifika
– Xbench
– QA Distiller
– ErrorSpy
– Linguistic Toolbox
– Checkmate
Tieto pomôcky pre skvalitnenie prekladu bývajú nadstavbou nad štandardný (bilingválny) výstup prekladu. Ako každý softvér, ani tento produkt nenahrádza prácu prekladateľa, iba ju uľahčuje a skracuje tým, že vie upozorniť na mechanicky vnášané chyby, ako sú dvojité medzery, bodky alebo chyby v kapitalizácii písmen. Program je však robotický nástroj a ak nenájde vo vašom texte žiadne chyby, neznamená to aicky, že váš text je bezchybný. Nedokáže analyzovať zmysel textu. Môžete kľudne napísať slovný guláš a ak vyhovie formálnym pravidlám, softvér nenájde chybu ani v takejto vete:
„V tejto vete som nenašiel žiaden perkelt.“
QA nástroje dokážu tiež generovať tzv. falošné pozitívne výskyty. Existujú prípady, kedy sa v súbore indikuje viac než 90 % segmentov ako podozrivých, bez bližšej špecifikácie chýb. Na druhej strane je však dobré, že tento softvér sa dá naučiť, aby niektoré kontroly vynechal alebo aby niektoré ním zistené „chyby“ ignoroval. Tento proces prináša prekladateľovi prácu navyše (a zriedkakedy zaplatenú): požaduje sa od neho, aby v komentároch ku QA reportu jasne vysvetlil, prečo „chyba“ nájdená robotom bola ponechaná neopravená, a táto práca pri presviedčaní adresáta o korektnosti vášho prekladu občas zaberie viac času, než vlastný preklad a korektúra dohromady. Preto je dôležité, aby si zadávatelia a prekladatelia dokázali nájsť správnu hranicu, na ktorej QA nástroje kvalite prekladu prispievajú a od ktorej naopak zdržujú pri práci.
Napriek pokroku v snahách o aizáciu prekladov ostáva úloha ľudského faktora v procese prekladu nezastupiteľná. O finálnej podobe textu musí rozhodovať človek, ktorý rozumie nielen samotnému textu, ale aj možnostiam a hraniciam svojich prekladateľských nástrojov.
Pripomienka na záver pre začínajúcich prekladateľov: Či už pracujete „ešte len“ vo Worde či „už“ napr. v nástroji SDL TRADOS, nikdy by ste nemali odovzdať svoj text bez kontroly gramatiky (kláves F7). Uvedomte si však, že vtedy pracujete len s vaším cieľovým textom a táto kontrola odhalí skutočne len elementárne chyby na úrovni spisovnej reči a slovníka. Skutočnú kvalitu dosiahnete len opakovanou súčasnou kontrolou zdrojového a cieľového textu, či už s pomocou QA nástroja alebo (ideálne) korektora, ktorý je rodeným hovorcom v cieľovom jazyku.