Táto otázka bola zodpovedaná mnohokrát. Predpokladám, že hovoríme o spisovnej chorvátčine a srbčine, čiže jazykoch, ktoré počujeme vo verejnej televízii a čítame v serióznych novinách. Vo väčšine oblastí medzi nimi veľké rozdiely nie sú.
Tie však nájdeme v chémii: mnoho prvkov má iné názvy. Aj niektoré matematické termíny sú iné.
Najväčší rozdiel však spočíva v postoji k jazyku. V Chorvátsku beží od 19. storočia program očisty jazyka. Stretnete sa aj s inými odpoveďami na túto otázku – dozviete sa, že Chorváti od roku 1990 vymýšľajú nové slová, aby sa ich jazyk čo najviac odlišoval od srbského. Hoci je pravdou, že niektorí Chorváti nenávidia Srbov, toto jednoducho pravdou nie je.
Chorváti v 19. storočí vymysleli slovo ‘nogomet’ a z češtiny prevzali slovo ‘plin’, zatiaľ čo Srbi boli spokojní so slovami ‘fudbal’ a ‘gas’. Pre mnohých Chorvátov to bolo nemysliteľné: ako môžete súhlasiť so všetkými týmito cudzími slovami vo vlastnom jazyku?!
Vec sa má tak, že Srbi mali nezávislý štát od sedemdesiatych rokov 19. storočia, ale Chorváti mali nezávislosť iba v otázkach kultúrnych, napríklad v jazyku.
Keby Chorváti chceli svoj spisovný jazyk skutočne odlíšiť od srbského, mali na to mnoho príležitostí. 50 km od môjho domova sa rozpráva nárečiami, ktorým takmer nerozumiem. Mnohé z nich mohli slúžiť ako zdroj nových výrazov, nič také sa však nestalo.
- Oba jazyky používajú latinku, ale srbský jazyk používa najmä cyriliku, pretože Srbi sú ortodoxní, ale Chorváti sú katolíci.
- Chorvátsky jazyk využíva ijekavské nárečie, kým srbský väčšinou využíva ekavské. Dôvodom je, že stará samohláska Yat sa zmenila vo všetkých slovanských jazykoch. To isté platí aj pre ikavské nárečie. Tým sa hovorí na východe Chorvátska a v niektorých regiónoch Bosny.
- Gramatiku majú rovnakú, niekde sú však rozdiely, napríklad:
- používanie da + sloveso. V chorvátčine (spisovnej) je to sloveso + neurčitok: Ja ću to učiniti, zatiaľ čo v srbčine je to vždy da + konjunktív: ja ću to da učinim/uradim
- Oba jazyky používajú rovnaké pády, niekedy sú iba pádové koncovky iné. V spisovnom jazyku musíte použiť ama, ima v datíve, lokáli a inštrumentáli množného čísla. Niekto používa am, ah, ami alebo umi, am, ami atď. Väčšinou to závisí od ich rodného nárečia.
- Dôraz a tón sú zachované v oboch spisovných jazykoch.
- Srbský má o dva časy viac, konkrétne jednoduchý minulý (odoh) a nedokonavý (beše).
- v Chorvátskom jazyku môžete použiť biti ako prvý budúci čas, ale znie to veľmi archaicky. Napriek tomu to mnoho ľudí používa, najmä pri pobreží alebo okolo Záhrebu a v regióne Slavónsko.
Čo sa týka rôznych nárečí, stáva sa, že ľudia zo Záhrebu a vedľajšej dediny si navzájom nerozumejú, keď rozprávajú rodným nárečím, preto musia prejsť na spisovný jazyk.
Rozdiel medzi štandardizovanými verziami je veľmi malý, väčšinou v slovnej zásobe. Hovorené formy vykazujú viac rozdielov, najmä v Chorvátsku, kde sa spisovný jazyk považuje za byrokratický, cudzí a studený. Prinajmenšom to tak bolo pred 50 rokmi, odvtedy sa vďaka nárastu médií, televízie a všeobecného vzdelania hovorové jazyky oveľa viac priblížili a nárečia sa oveľa viac podobajú spisovnému jazyku než predtým. V praxi to znamená, že mladý Srb a Chorvát môžu komunikovať bez prekážok, aj keď ten druhý jazyk ešte nikdy nepočuli. V oboch sa nachádza veľa anglicizmov, slangové slová sú takmer totožné, v celom regióne sa počúva rovnaká hudba, nemusia teda pri komunikácii prejsť na spisovný jazyk. Ich starí rodičia by určite museli prejsť zo svojich vzájomne nezrozumiteľných nárečí na spisovnú reč, aby si rozumeli. Môžeme teda vysloviť záver, že Srbi a Chorváti sú si dnes oveľa bližší, než kedykoľvek predtým.
V prípade, že potrebujete preklad dokumentov z týchto jazykov, neváhajte sa na nás obrátiť. Vyžiadajte si bezplatnú cenovú ponuku.