V našich končinách sa stretávame aj s niekoľkými požiadavkami na úradný preklad z netradičných európskych jazykov, ako sú dánčina, holandčina, maďarčina, srbčina, bieloruština, nórčina a množstvo ďalších jazykov a prekladov z celého sveta. Odborný úradný preklad dokumentov nesúvisí len s prekladateľom, ale aj s reáliami krajiny a históriou jednotlivých jazykov.
Úradné preklady sú niekedy označované aj ako súdne, alebo preklady s overením a s pečiatkou. Nesprávne sú označované ako preklady s notárskym overením. Čo teda úradný preklad dokumentov znamená a ako ho spoznať?
Súdne overený úradný preklad dokumentov v netradičných európskych jazykoch
Súdne overený úradný preklad dokumentov vyhotovuje prekladateľ zapísaný do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Zoznam vedie ministerstvo. K úradnému prekladu dokumentov potrebujete mať originál alebo notársky overenú kópiu daného dokumentu. Súčasťou vystaveného úradného prekladu je vyhlásenie prekladateľa o jeho autenticite – prekladateľská doložka, okrúhla pečiatka a podpis prekladateľa.
Úradný preklad dokumentov sa zhotovuje z takých dokumentov, ako je rodný list, úmrtný list, vysvedčenie, maturita, osvedčenie o evidencii vozidla, faktúra k vozidlu pri dovoze zo zahraničia aj v jazykoch ako je maďarčina, srbčina, dánčina, holandčina, nórčina, bieloruština…
Zoznámte sa teda s niekoľkými netradičnými jazykmi, s ktorými prichádzame do kontaktu na pravidelnej báze a nie sú také tradičné, ako tie najrozšírenejšie.
Maďarský jazyk
Maďarčina (maď. magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom. Maďarský jazyk má viac ako 3000 rokov starú históriu siahajúcu do Ázie. Maďarčina sa vtedy vyčlenila zo skupiny ugrofínskych jazykov v blízkosti pohoria Ural, neskôr mali na ňu silný vplyv turkické jazyky.
Maďarský jazyk je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU.
Srbský jazyk
Srbčina je slovanský jazyk, pochádzajúci z územia bývalej Juhoslávie. Je chápaný ako súčasť srbochorvátčiny. Srbochorvátčina (српскохрватски језик, srpskohrvatski jezik) bolo v 20. a čiastočne 19. storočí označenie jedného južnoslovanského jazyka, zodpovedajúceho dnešným trom jazykom srbčina (čiernohorčina), chorvátčina a bosniačtina.
Ľudia, hovoriaci nárečiami zodpovedajúcimi týmto jazykom žijú prevažne v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, a v Čiernej Hore. Srbskú a chorvátsku menšinu nájdeme aj v Slovinsku, Rakúsku, Maďarsku, Taliansku a Rumunsku. Srbochorvátčinou hovorí okolo 21 miliónov ľudí.
Dánsky jazyk
Dánčina je germánsky jazyk a je úradným jazykom v Dánskom kráľovstve, vrátane Faerských ostrovov a Grónska, patriacich k Dánsku. Dánčina sa vnútorne člení na tri hlavné dialektové oblasti: západnú (kontinentálnu), ostrovnú (zahŕňajúcu všetky veľké ostrovy okrem Læsø, Samsø, Anholt a Bornholm) a východnú, ktorá zahŕňa už len ostrov Bornholm.
Vo svete nájdeme dánsky hovoriacich obyvateľov v krajinách ako Spolková republika Nemecko, či v rôznych oblastiach USA. Dánska menšina žije aj na slnečnom pobreží Španielska.
Holandský jazyk
Holandčina je jazyk zo západnej skupiny germánskych jazykov. Holandčinu ako hlavným jazyk používa približne 23 miliónov ľudí, hlavne v Holandsku, Belgicku a v Suriname, ale aj menšie skupiny obyvateľov vo Francúzsku, Nemecku a v iných krajinách, hlavne v bývalých holandských kolóniách.
Nórsky jazyk
Nórčina je germánsky jazyk a vznikla zo starej nórčiny, dnes čiastočne ovplyvnenou dánčinou. Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.
Väčšina obyvateľstva v Nórsku používa bokmål a nynorsk. Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85% obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom, ktorý sa používa hlavne na západe krajiny. V Nórsku je spisovným jazykom aj lapončina.
Bieloruský jazyk
Bieloruština je východoslovanský jazyk, príbuzný ruštine a ukrajinčine. V Bielorusku je bieloruština od roku 1990 štátnym jazykom a od referenda v roku 1995, resp. od roku 1998, kedy bola podľa výsledkov referenda zmenená ústava, zdieľa toto postavenie s ruštinou.
Okrem Bieloruska sa bieloruštinou hovorí, alebo píše, vo východnej časti Poľska a v diaspóre v krajinách bývalého ZSSR, v USA a inde. Bieloruština používa cyriliku, existuje však aj bieloruská verzia latinky, ktorá vznikla už v 19. storočí.