Judy Jenner rozpráva príbeh o kolegyni a priateľke, ktorá odmietla, aby jej strata zraku zabránila v plnohodnotnom a úspešnom živote odbornej tlmočníčky
O autorke:
Judy A. Jenner, MBA, je prekladateľka a súdna tlmočníčka (španielčina, nemčina). Žije v Las Vegas. So svojou sestrou, ktorá pracuje z Viedne, prevádzkuje agentúru Twin Translations. Je spoluautorkou knihy Podnikateľská lingvistka (The Entrepreneurial Linguist). Píše na populárnej blogovej stránke Translation Times a prednáša po celom svete o marketingu a podnikateľstve. Tu je jej príbeh:
Minulú jar som bola vo Winston-Saleme v Severnej Karolíne, prednášať na výročnej konferencii organizácie Carolina Association of Translators and Interpreters (CATI). Stretla som tam veľa úžasných ľudí, ale niekto tam vynikal (vlastne dvaja): Jamey Cook, certifikovaná tlmočníčka v oblasti medicíny, s magisterským titulom pre španielčinu, ktorá je nevidiaca, a jej úžasný pes Abner, s ktorým sa stretla v organizácii Vidiace oko (The Seeing Eye) v New Jersey.
Počas mojej prednášky ma vydesil môj nedostatok citlivosti. Nikdy mi nedošlo, že v našej brandži by sa mohli vyskytnúť slepí tlmočníci či prekladatelia, a pri spätnom pohľade mi to pripadá neuveriteľne naivné, keďže existuje celý listserv (elektronický mailing list), určený špeciálne pre nevidiacich tlmočníkov. Občas som pri prednáške premietla nejaký obrázok a Jamey ma jemne upozornila, aby som popísala, čo ukazujem, keďže ona nevidí. Je zvláštne, ako považujeme zrak za samozrejmý. Ale aby ste sa stali skvelým tlmočníkom, na to zrak nepotrebujete.
Keď som stretla Jamey prvý raz, cítila som sa neisto, ako mám spracovať jej nevidomosť, a užasla som, keď som si pripustila, že neviem nájsť správne slovo. Možno naša spoločnosť zachádza s tou korektnosťou priďaleko, tak som sa jej na to spýtala. Odvetila mi: “Proste to nazvite tak, ako to je. Som slepá.”
Tak ako iní tlmočníci, Jamey tvrdo pracuje, je svojou prácou nadšená, stráži si svoje práva a požaduje za svoju prácu primerané ocenenie. Pri práci sa však stretáva aj so špecifickými záležitosťami, ktoré musí riešiť. Sem patrí aj zadováženie si softvéru s formátmi, ktoré sa dajú previesť do jej čítačky, a volanie do veľkých či malých firiem so žiadosťou, aby akceptovali slepú spolupracovníčku. Obdivovala som jej odvahu a snahu od prvého dňa. S Abnerom po boku sa cíti takmer neporaziteľne. Jej dni sú však naplnené väčšími či menšími zápasmi. Nešoféruje (ktovie, či by vyvíjané autá bez vodiča boli pre ňu riešením), ale chodieva s Abnerom autobusom či vlakom, tiež občas lieta.
Jamey má ako
svoju alma mater Univerzitu Severnej Karolíny (UNC), ktorá jej vyšla v ústrety
– previedla jej testy do Braillovho písma a zoskenovala jej učebnice, čo jej pomohlo
získať magisterský titul.
Nemožno nemilovať Abnera, jej verného sprievodcu, ktorý je pri svojej práci
sprievodcu veľmi sústredený, ale keď sa mu odloží postroj, mení sa na hravé
šteniatko. Nebola som prekvapená, keď sa mi Jamey zverila, že
jej štvornohý priateľ jej pomohol socializovať sa a na ľudí v jej okolí pôsobí
uvoľňujúco. Jamey používa hovoriace GPS a tak, s podporou technológie a Abnera,
sa dokáže dobre pri svojej práci orientovať.
Jamey momentálne
pracuje na nočné smeny ako tlmočníčka po telefóne v odbore medicíny. Zaslala
som jej mailom zopár otázok, ako sa jej pracuje a ako by zákazníci mohli
uľahčiť prácu slepým tlmočníkom. Nepoužíva monitor ani myš a všetky operácie
vykonáva prostredníctvom kláves. Program jej potom nahlas prečíta obsah
obrazovky, to však vyžaduje určité formáty (napr. dokumenty Word sú skvelé, ale
PDF už menej). Počas štúdií sa Jamey stretla so súkromným učiteľom adaptívnych
technológií, ktorý jej pomohol s navigáciou vo svete Windows a internetu. Číta
aj v Braillovom písme.
Judy a Jamey – rozhovor:
Judy: Na začiatok prijmite moju gratuláciu k certifikácii ako tlmočníčky pre oblasť medicíny. Rozumiem, že preklad písaného textu je ťažkou súčasťou skúšky pre nevidiacich tlmočníkov. Ako ste tú situáciu zvládli?
Jamey: Prekladaný text mi prečítali nahlas, najprv súvisle a potom vetu za vetou. Robila som si poznámky a snažila sa o čo najlepší výsledok. V tejto časti som stratila najviac bodov.
Judy: Ako by mohli vývojári softvéru a vydavatelia slovníkov
pomôcť, aby ste mohli ich produkty používať účinnejšie? Čo by ste od nich
potrebovali? Myslíte, že sú dosť ústretoví?
Jamey: Nie som programátorka, ale
vývojári ma dokážu zbaviť hodne starostí, ak budú brať zreteľ na univerzálnu
dostupnosť a implementovať zodpovedajúce riešenia pri tvorbe ich softvéru či
stránok. Popisovať grafiku, používať verzie so základným HTML alebo čisto
textové verzie, vyhnúť sa umiestňovaniu celého obsahu stránky či program na platformu,
ktorá používa technológiu Flash – to sú všetko jednoduché postupy, ak sa implementujú
hneď od začiatku. Ak sú však výukové moduly vytvorené ako Flash alebo závisia
od obrázkov či obsahu, budem potrebovať, aby mi ich niekto nahlas prečítal, a
to občas nie je možné alebo pohodlné.
Pokiaľ ide o knihy alebo slovníky, oceňujem snahu vydavateľov, ktorí veria v klauzulu zákona o copyrighte, ktorá uvádza, že osoba s neschopnosťou písať môže svoje publikácie zverejniť v inak prístupnom formáte. Potrebujem mať k dispozícii spôsob, ako „vidieť“ pravopis, takže doručiť mi len audio súbor nie je optimálne riešenie. Ak dostanem obrázok vo formáte PDF, musím ho previesť cez program na text. Ak chcem niečo vytlačiť v Braillovom písme, prevádzam text zas cez iný softvér. Proste neexistuje riešenie, ktoré by optimálne vyhovovalo všetkým, takže dôvera je veľmi dôležitá. Slovníky sú zložitá záležitosť, a pevne verím, že zariadenia iOS by mohli ich používanie uľahčiť. Je takmer nemožné „prehnať“ slovníky skenovacím a čítacím softvérom a získať presné výsledky, takže mne hodne pomáhajú dostupné elektronické publikácie. Existujú síce organizácie, ktoré sa venujú prevodu textov do prístupného formátu, ale špecializované knihy či slovníky sú často prehliadané. Pokiaľ ide o mieru ústretovosti, tá skutočne závisí od ochoty vydavateľa pracovať s individuálnym zákazníkom. Stalo sa mi neraz, že som mala s doručeným produktom veľa práce, aby bol pre mňa aspoň dostatočne čitateľný, ale pokiaľ vydavatelia chápu, že nechcem nič viac než jednotný prístup, riešenie sa hľadá ľahšie.
Judy: Čo je pre Vás najväčšou výzvou v súvislosti s technológiami?
Jamey: Nedostupné webové stránky. Nemôžem sa dostať k informáciami tak, ako iní ľudia, nemôžem sa uchádzať o zákazky či vykonávať veľa iných vecí v živote, ako napríklad platiť účty online. Administrátori webových stránok odo mňa dostávajú zdvorilé emaily, v ktorých im vysvetľujem, čo nie som schopná spraviť, ale málokedy dostanem odozvu. Som viac než rada, ak niekto nielen odpovie, ale aj vyrieši problém – to však býva výnimka, nie pravidlo.
Judy: Ako sa Vám tlmočí po telefóne?
Jamey: Je to pekná práca, ale vyžaduje veľkú trpezlivosť. Môžem byť pripojená hodiny a dostanem iba zopár telefonátov, pričom mnohé firmy mi platia len za čas, kedy som skutočne na linke. Poskytuje mi to skvelú terminologickú databázu a môžem v duchu cestovať po celej krajine, dokonca po celom svete, z môjho kresla. To tiež znamená, že denne si vypočujem v angličtine či španielčine množstvo prízvukov, čo je zaujímavé a zároveň to rozširuje môj slovník.
Chýbajú mi interakcie, ku ktorým dochádza pri práci priamo na mieste, ale starostlivosť o seba beriem veľmi vážne (napríklad ostávam v kontakte s priateľmi, susedmi či cirkevným spoločenstvom). Rada by som viac tlmočila priamo u zákazníka, a rada by som vyskúšala tlmočenie cez video.
Judy: Váš psík Abner je veľmi talentovaný. Prezradíte, akú
najúžasnejšiu vec dokáže?
Jamey: Ak sa chystám prekročiť cestu
a predo mnou je nejaká prekážka, spraví niečo, čo je známe ako „inteligentná
neposlušnosť“ a odmietne poslúchnuť môj príkaz, aby šiel dopredu. Samozrejme,
je mojou úlohou správne odhadnúť premávku, a nesmiem robiť veľa chýb, aby som
tento inštinkt neoslabila – ten je neoceniteľný v prípade veľmi tichých
áut a bicyklov.
Judy: Má Abner spôsob, ako Vám dá najavo, že je hladný?
Jamey: On má na to dokonca viacero metód. Buď do mňa zľahka strčí nosom, zafŕka, alebo len tak stojí vedľa môjho kresla a pozerá na mňa, alebo dokonca zašteká. Skrátka vždy vie, ako zaujať moju pozornosť.