Na prekladateľa odborných textov je kladených viacero požiadaviek naraz.
Akosi samozrejme sa od neho predpokladá veľmi dobrá znalosť východiskového, ale hlavne výborná znalosť cieľového (v najlepšom prípade zároveň rodného) jazyka. Pri odbornom preklade sa k tomu pridáva navyše požiadavka, aby bol odborníkom v určitom odbore či odboroch, ktorý vie presne používať v danej jazykovej kombinácii špecializovanú terminológiu aj štýl. Snáď najdôležitejšou podmienku, ktorú je potrebné splniť hneď na začiatku, je plné porozumenie východiskovému textu, jeho obsahu a zámeru – nedocenenie tohto kroku môže viesť ku chybnému prekladu zložitejších pasáží, hlavne pri zložitej vetnej stavbe (napr. právnický text) či bohato štruktúrovaných pasážach.
Lingvisti sa dnes zhodujú, že prekladateľský proces má tri fázy:
1. pochopenie predlohy (inak formulovaná požiadavka: prekladateľ musí byť najprv dobrým ČITATEĽOM)
2. interpretácia predlohy
3. preštylizovanie predlohy
Tvorba nového textu je teda až poslednou fázou prekladateľskej práce, pri ktorej nejde o dosadzovanie slova za slovo, ale myšlienky za myšlienku tak, aby preklad čo najlepšie vystihol podstatu originálu. V ďalšom texte sa zameriame na odbornú angličtinu.
Jednou zo základných požiadaviek na odborný preklad je presnosť. Tá sa týka terminológie (odborného názvoslovia), môže však zvádzať aj k nežiaducim dôsledkom – hlavne v prekladoch z angličtiny možno vystopovať napr. nadbytočné používanie privlastňovacích zámen, pasívne vetné konštrukcie či „anglický“ slovosled. Preklad má na príjemcu pôsobiť ako autorský text, vytvorený pre neho a v jeho jazyku.
V anglickom odbornom štýle sa dôraz kladie na podstatu veci a vykonávateľ deja nie je podstatný, preto sa zamlčuje. Text sa snaží byť stručný, presný a neosobný. Často sa používajú menné tvary slovies, infinitív, gerundium a veľmi často trpný rod. Časté sú zloženiny (tzv. compounds, ako napr. state-of-the-art technology, difficult-to-master language), ale aj skratky a akronymy, ktoré sa následne často preberajú do iných jazykov. Postoj autora k textu vyjadrujú obraty ako „make sure“, „beyond doubt“, „of course“ a pod. Určitosť sa upresňuje pomocou spojení ako „probably“, „perhaps“, „possibly“, „apparently“ atď. Vety sa často uvádzajú slovami „in the first place“, „basically“, „more specifically“, „to be more exact“ alebo „with the exception of“, čím sa vyjadruje miera špecifickosti či dôležitosti nasledujúceho textu. Ďalej sú pre odborné texty typické frázy ako „come into effect“, „come to decision“, „take in account“, „give account of“, „in particular“, „to a certain degree“, alebo „in general“. Pri preklade týchto spojení je potrebné riadiť sa významom celej frázy. Časté tu bývajú aj latinské slová (ex post, et cetera).
Osobitnou kapitolou sú rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou, na ktoré treba dávať pozor pri lokalizácii do angličtiny a rešpektovať tým destináciu cieľového textu. Odlišnosti sú v slovnej zásobe (petrol/gasoline, milliard/billion, lift/elevator, earth/ground…) a tiež v pravopise (-our/-or, -re/-er, -ise/ize…).
Pri prekladoch finančných textov platí, že v angličtine dominuje v origináli logickosť a vecnosť, preto by sa mal prekladateľ vystríhať prvkov emocionality a expresivity. Štýl má byť vecný a faktický. Odborné finančné termíny sa volia s ohľadom na to, či je text určený pre odbornú alebo laickú verejnosť. V prvom prípade treba v odborných zdrojoch dohľadať ustálené termíny frázy.
Veľmi špecifickou oblasťou je prekladanie právnických textov. Právny jazyk má svojbytnú štruktúru, ktorá je záväzná a i drobná zmena môže pozmeniť význam textu. Prekladateľ by mal veľmi dobre poznať reálie krajín oboch jazykov – nielen právne, ale aj politické, ekonomické a pod. a príslušné výrazy a preklad prispôsobiť zvyklostiam cieľovej krajiny bez posunu významu textu. Právny jazyk je typický svojou presnosťou, stručnosťou, jednoznačnosťou a neexpresívnosťou. Pojmy v týchto oblastiach sa menia rýchlejšie než v exaktných vedách, preto zásadou je neprekladať, ale dohľadať zodpovedajúci ekvivalent. Druhou zásadou je pokiaľ možno nevytvárať nové termíny, len ak vhodný ekvivalent neexistuje (napr. názvy inštitúcií). Po tretie, ustálené slovné spojenia treba prekladať v rámci konvencií zavedených v oboch krajinách.
Na prekladateľa odborných textov je kladených viacero požiadaviek naraz.
Akosi samozrejme sa od neho predpokladá veľmi dobrá znalosť východiskového, ale hlavne výborná znalosť cieľového (v najlepšom prípade zároveň rodného) jazyka. Pri odbornom preklade sa k tomu pridáva navyše požiadavka, aby bol odborníkom v určitom odbore či odboroch, ktorý vie presne používať v danej jazykovej kombinácii špecializovanú terminológiu aj štýl. Snáď najdôležitejšou podmienkou, ktorú je potrebné splniť hneď na začiatku, je plné porozumenie východiskovému textu, jeho obsahu a zámeru – nedocenenie tohto kroku môže viesť ku chybnému prekladu zložitejších pasáží, hlavne pri zložitej vetnej stavbe (napr. právnický text) či bohato štruktúrovaných pasážach.
Lingvisti sa dnes zhodujú, že prekladateľský proces má tri fázy:
1. pochopenie predlohy (inak formulovaná požiadavka: prekladateľ musí byť najprv dobrým ČITATEĽOM)
2. interpretácia predlohy
3. preštylizovanie predlohy
Tvorba nového textu je teda až poslednou fázou prekladateľskej práce, pri ktorej nejde o dosadzovanie slova za slovo, ale myšlienky za myšlienku tak, aby preklad čo najlepšie vystihol podstatu originálu. V ďalšom texte sa zameriame na odbornú angličtinu.
Jednou zo základných požiadaviek na odborný preklad je presnosť. Tá sa týka terminológie (odborného názvoslovia), môže však zvádzať aj k nežiaducim dôsledkom – hlavne v prekladoch z angličtiny možno vystopovať napr. nadbytočné používanie privlastňovacích zámen, pasívne vetné konštrukcie či „anglický“ slovosled. Preklad má na príjemcu pôsobiť ako autorský text, vytvorený pre neho a v jeho jazyku.
V anglickom odbornom štýle sa dôraz kladie na podstatu veci a vykonávateľ deja nie je podstatný, preto sa zamlčuje. Text sa snaží byť stručný, presný a neosobný. Často sa používajú menné tvary slovies, infinitív, gerundium a veľmi často trpný rod. Časté sú zloženiny (tzv. compounds, ako napr. state-of-the-art technology, difficult-to-master language), ale aj skratky a akronymy, ktoré sa následne často preberajú do iných jazykov. Postoj autora k textu vyjadrujú obraty ako „make sure“, „beyond doubt“, „of course“ a pod. Určitosť sa upresňuje pomocou spojení ako „probably“, „perhaps“, „possibly“, „apparently“ atď. Vety sa často uvádzajú slovami „in the first place“, „basically“, „more specifically“, „to be more exact“ alebo „with the exception of“, čím sa vyjadruje miera špecifickosti či dôležitosti nasledujúceho textu. Ďalej sú pre odborné texty typické frázy ako „come into effect“, „come to decision“, „take in account“, „give account of“, „in particular“, „to a certain degree“, alebo „in general“. Pri preklade týchto spojení je potrebné riadiť sa významom celej frázy. Časté tu bývajú aj latinské slová (ex post, et cetera).
Osobitnou kapitolou sú rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou, na ktoré treba dávať pozor pri lokalizácii do angličtiny a rešpektovať tým destináciu cieľového textu. Odlišnosti sú v slovnej zásobe (petrol/gasoline, milliard/billion, lift/elevator, earth/ground…) a tiež v pravopise (-our/-or, -re/-er, -ise/ize…).
Pri prekladoch finančných textov platí, že v angličtine dominuje v origináli logickosť a vecnosť, preto by sa mal prekladateľ vystríhať prvkov emocionality a expresivity. Štýl má byť vecný a faktický. Odborné finančné termíny sa volia s ohľadom na to, či je text určený pre odbornú alebo laickú verejnosť. V prvom prípade treba v odborných zdrojoch dohľadať ustálené termíny frázy.
Veľmi špecifickou oblasťou je prekladanie právnických textov. Právny jazyk má svojbytnú štruktúru, ktorá je záväzná a i drobná zmena môže pozmeniť význam textu. Prekladateľ by mal veľmi dobre poznať reálie krajín oboch jazykov – nielen právne, ale aj politické, ekonomické a pod. a príslušné výrazy a preklad prispôsobiť zvyklostiam cieľovej krajiny bez posunu významu textu. Právny jazyk je typický svojou presnosťou, stručnosťou, jednoznačnosťou a neexpresívnosťou. Pojmy v týchto oblastiach sa menia rýchlejšie než v exaktných vedách, preto zásadou je neprekladať, ale dohľadať zodpovedajúci ekvivalent. Druhou zásadou je pokiaľ možno nevytvárať nové termíny, len ak vhodný ekvivalent neexistuje (napr. názvy inštitúcií). Po tretie, ustálené slovné spojenia treba prekladať v rámci konvencií zavedených v oboch krajinách.
Pri preklade právnických textov sa v princípe nepovoľuje používať skratky, keďže by mohli viesť k nejednoznačnosti či nepreskúmateľnosti a následne vyvolať spochybnenie dokumentu či právny spor.
Nerešpektovanie uvedených zásad môže viesť k vážnym nedorozumeniam až k súdnym sporom (príklad – slovo „interest“ preložené ako „záujem“ namiesto „úrok“ či „podiel“).
Pomerne novou podkategóriou právnych prekladov sú preklady textov Európskej únie. Tu platí dôležitá zásada konzistencie – rovnaký preklad rovnakých slovných obratov (i nad rámec jedného textu) a tiež vyhýbanie sa dlhým neprehľadným slovným konštrukciám, ku ktorým môže zvádzať úradná angličtina. Zmeny štruktúry textu (číslovanie, grafická forma – použité fonty, členenie odstavcov…) sú tu neprípustné.
Ešte vyššie nároky na presnosť a vernosť originálu je u medicínskych prekladov, kde i najmenšia chyba (preklep v čísle, nesprávne lokalizované merné jednotky) môže mať fatálne následky. Tu je významová a vecná presnosť prvoradá. Preto by tento druh prekladov mal vykonávať človek s medicínskym vzdelaním, ktorý pri preklade využíva svoje odborné skúsenosti. Veľmi sa odporúča aj odborná korektúra prekladu ďalším prekladateľom, tiež s príslušným vzdelaním, prípadne aj kontrolný spätný preklad do jazyka originálu.
Osobitné postavenie má tzv. úradný preklad (nazývaný tiež súdny, súdne overený, preklad s okrúhlou pečiatkou). Úradný preklad, ktorý vám vyhotoví úradný prekladateľ, obsahuje: titulný list prekladu, originál dokument (prípadne jeho notársku kópiu), preklad a podpísaná prekladateľská doložka s pečiatkou. Tá je neoddeliteľnou súčasťou úradného prekladu. Najčastejšie typy dokumentov na úradný preklad sú napr. certifikát, zmluva, vysvedčenie, diplom, sobášny, rodný či úmrtný list, súdne rozhodnutie, výpis z registra trestov, výpis z obchodného registra, splnomocnenie, vodičský preukaz, osvedčenie pravosti podpisu, potvrdenie z poisťovne, technický preukaz od vozidla a pod. Často môže ísť o vysoko odborné texty (napr. zmluva, certifikát), mimoriadny dôraz sa tu však kladie na kvalifikáciu a oprávnenie osoby tieto preklady vykonávať. Úradný prekladateľ je po splnení presne vymedzených podmienok zapísaný do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Tento zoznam vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky osobitne pre tlmočníkov a prekladateľov, odborom zápisu je príslušný jazyk. Nevýhodou úradného prekladu býva dlhšia čakacia doba na preklad a vyššia cena.
Záverom: Každý (a tiež odborný) preklad by sa mal blížiť k ideálu, ktorý sformuloval a vyslovil spisovateľ Günter Grass:
„Preklad je to, čo premení všetko tak, aby sa nič nezmenilo.“